Čo je to parentifikácia?

Boszormenyi-Nagy & Spark v roku 1973 definovali parentifikáciu ako skreslenie alebo nedostatok hraníc medzi rodinnými príslušníkmi, kedy dochádza u detí k preberaniu úloh, ktoré sú zvyčajne považované za zodpovednosť dospelých.

Inými slovami, parentifikované dieťa sa stáva rodičom svojich súrodencov alebo dokonca svojich rodičov. Dospievajú príliš rýchlo v dôsledku neschopnosti alebo neochoty svojich rodičov plniť si povinnosti v domácnosti.

Ich rodičia môžu mať závislosť, zdravotné postihnutie, príliš veľa povinností mimo rodiny alebo, jednoducho, pracujú príliš veľa hodín a snažia sa finančne zabezpečiť rodinu. Dieťa sa môže stať parentifikovaným aj v dôsledku smrti alebo rozvodu rodičov.

Bežným príkladom je dieťa, ktorému príbuzní, ktorí to myslia dobre, po smrti otca povedia, že je teraz „mužom v dome“. Dieťa môže brať túto rolu veľmi vážne a obávať sa, že ich matka a súrodenci si bez neho neporadia a dôjde k rozpadu rodiny.

Typy parentifikácie:

Existujú dva hlavné typy parentifikácie, a to emocionálny a inštrumentálny typ.

Emocionálna parentifikácia je, keď sa dieťa cíti zodpovedné za emocionálne blaho ostatných v rodine. Dieťa môže byť závislé od emocionálnej podpory rodiča, ale nedostane emocionálnu spätnú väzbu, keď ju samo potrebuje. Alebo na neho môžu byť odkázaní jeho súrodenci, ak ich rodičia zanedbávajú alebo týrajú. Práve vďaka nemu sa súrodenci cítia bezpečne a milovaní.

Inštrumentálna parentifikácia je, keď sa dieťa podieľa na fyzickom chode rodiny. Môže napríklad variť večere pre mladších súrodencov, zatiaľ čo rodičia sú ešte v práci, vodiť mladších súrodencov do školy a zo školy, alebo sa dokonca starať o rodiča, ak je chorý, postihnutý alebo závislý.

Parentifikované deti sa často môžu javiť ako predčasne vyspelé, zrelé a veľmi schopné – a aj sú, no zároveň im chýbajú cenné skúsenosti a zážitky z ich detstva.

Aký to má dopad?

Je zaujímavé, že nie všetky parentifikované deti pociťujú negatívne účinky v dospelosti. Podľa výskumu len asi štvrtina všetkých detí, ktoré zažijú zanedbávanie, trpí negatívnymi následkami (Cicchetti & Toth, 1995; Golden 1999).

Mnoho parentifikovaných detí v dospelosti pracuje ako zdravotná sestra, osobný asitent, pestúnka a podobne. V podobnom duchu výskum Jonesa a Wellsa (1996) zistil, že mnohé deti, ktoré vyrástli príliš rýchlo, mali potrebu napĺňať potreby druhých.

Negatívnymi dopadmi parentifikácie v detstve sú napríklad: úzkosti, depresie, porúchy príjmu potravy a obsedantno-kompulzívna porucha. DiCaccavo (2005) tvrdí, že parentifikácia dieťaťa často vedie k neúspechu dieťaťa, ak sa pokúša vykonávať úlohy, ktoré presahujú jeho súčasné schopnosti, a internalizácia týchto zlyhaní môže viesť k pocitom hanby, depresii a nízkej sebaúcte.

Niektoré parentifikované deti končia vo vzťahoch s ľuďmi, o ktorých je potrebné sa starať, napríklad s alkoholikom alebo telesne postihnutým partnerom. Parentifikované deti majú tiež pocit nadmernej zodpovednosti, a preto preberajú väčšinu zodpovednosti a dokonca umelo vytvárajú prostredie, v ktorom sú na nich partneri závislí a ich partneri často ani netušia, ako zodpovednosti plniť, pretože nevedia, kde čo je alebo ako niektoré veci fungujú.

Parentifikované deti v dospelosti často podobným štýlom vychovávajú svoje vlastné deti, a tak sa vzorce výchovy dedia z generácie na generáciu, a tie pretrvávajú, kým sa aktívne nezrušia.

Ako môžete prekonať parentifikáciu?

Uzdravenie sa z parentifikácie v dospelosti vyžaduje prijatie svojho detstva a trúchlenie za detstvom, ktoré ste nemali. Taktiež vyžaduje učenie sa fungovaniu zdravých vzťahov, skúmanie zdravých hraníc vo vzťahoch a vedomé odmietanie preberania zodpovednosti za veci, ktoré nie sú vašou povinnosťou.

Posun vpred zdravým spôsobom môže zahŕňať aj spracovanie akýchkoľvek zvyškových emócií, ktoré máte voči svojim rodičom; môžete sa na nich hnevať, ľutovať ich, alebo sa môžete cítiť vinní za to, že si chcete vybudovať vlastný život podľa seba. Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako sa cítiť, ale môže byť užitočné pochopiť a spracovať tento vzťah a ako prispel k tomu, ako ste vyrástli a akí ste.

Ak potrebuješ pomoc s navigáciou v uzdravení alebo ‘len’ potrebuješ, aby ťa niekto vypočul, napíš mi na FB. ❤️🌈

Knihy, ktoré ti pomôžu pochopiť a spracovať v sebe tému narcizmu a následne ťa prevedú procesom uzdravenia (s dodatkom spracovania strát – napríklad aj straty detstva v dôsledku parentifikácie), kúpiš tu👇🏼👇🏼

Ak si momentálne knihy nemôžeš z nejakého dôvodu dovoliť, napíš mi.🙏

Skupina vytvorená na podporu obetí narcistov 👇🏼👇🏼👇🏼👇🏼👇🏼https://www.facebook.com/groups/794719044555927/

#andreaandrejova #policia #policiasr #nikdyviac #narcis #narcista #toxickyvztah #toxickevztahy #toxickypartner #poruchyosobnosti #poruchaosobnosti #magor #histrionik #asocial #hranicnaporuchaosobnosti #sebalaska #hranice #uzdravenie #knihy #traumabond #gaslighting #manipulacia #manipulacnatechnika #knihozruti #knihomol #knihomolka #milujemeknihy #knizniklub #zuzanacaputova #ministerstvoobrany #ministerstvo #ministerstvosocialnychveci

Sme aj na Facebooku 🙂 Pridaj sa k nám do súkromnej podpornej skupiny obetí a bývalých obetí magorov 🙂 https://www.facebook.com/groups/794719044555927/

A ak môžeš, daj páčik na našu stránku Nikdy viac (pozor, je verejná. Ak ešte žiješ s magorom alebo tvoje okolie o ničom netuší a nie si pripravená o tom hovoriť, nepáčikuj :)) https://www.facebook.com/111179161333687/posts/123952463389690/?d=n

Článok bol inšpirovaný informáciami z https://theawarenesscentre.com/ 🙂