Schizoidná porucha osobnosti patrí medzi poruchy osobnosti charakterizované výrazným emočným odstupom, obmedzenou schopnosťou empatie, chladným prežívaním a tendenciou k izolácii. Osoby s touto poruchou majú zníženú potrebu blízkosti, slabú schopnosť reflektovať emocionálne potreby druhých a často pôsobia necitlivo voči utrpeniu iných.

V nasledujúcom rozhovore ukážeme, ako život s takouto osobou dokáže zničiť tri deti. Presne o tom je aj kniha Nikdy viac, drahí rodičia od autorky Andrey Andrejovej a podcasty s Lenkou Zagorovou dostupné na Youtube kanály Všechny odstíny narcizmu.

Aj keď samotná schizoidná porucha neznamená automaticky násilné správanie, v kombinácii s mocenskou nerovnováhou, dlhodobým stresom a absenciou sociálnej kontroly môže viesť k systematickému psychickému a emocionálnemu násiliu v partnerských vzťahoch. V prostredí domáceho násilia sa správanie páchateľa so schizoidnou poruchou často prejavuje chladnou kontrolou, popieraním zodpovednosti, bagatelizovaním utrpenia obete a absenciou pocitu viny. Násilie nemusí mať vždy fyzickú podobu, častejšie ide o dlhodobé psychické týranie, manipuláciu, izoláciu obete a emocionálnu depriváciu.

Neratifikovanie Istanbulského dohovoru Slovenskou republikou zapríčinilo, že v našom štáte nie sú dostatočne ukotvené mechanizmy včasnej identifikácie, ochrany a podpory obetí domáceho násilia. Chýbajú záväzné štandardy pre hodnotenie rizika, špecializovaný prístup k psychickému násiliu a systematická ochrana obetí. Dlhoročné dokazovanie, znalecké posudky a rozhodnutia v prospech obete nemusia viesť k reálnej ochrane, ak systém nedokáže reflektovať komplexnosť psychického násilia.

V nasledujúcom rozhovore prezentujeme prípad našej klientky, obete domáceho násilia, v ktorej prípade generálny prokurátor Maroš Žilinka jednou vetou zmietol prípad pokračujúceho psychického násilia a následného obťažovania po rozvode zo stola. Ide o významné systémové zlyhanie ochrany obetí domáceho násilia. Mimo iné tvrdiť, že Pri danom prečine je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi konfliktom vzniknutým medzi osobami, ktoré sa vzájomne predtým poznali, a medzi osobami, ktoré sú si vzájomne celkom cudzie. Je všeobecne známe, že sklamanie spôsobené rozchodom dvoch ľudí je schopné vybičovať emócie dotknutej osoby, avšak zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že ani takáto situácia nemôže odôvodniť nedodržiavanie všeobecných noriem správania sa.

V súhme teda možno uzavrieť, že bude potrebné konanie obvineného riadne právne posúdiť z hľadiska, či bolo spôsobilé naplniť všetky zákonné znaky prečinu podľa § 360a (skutok v bode 1), a podľa § 360b Trestného zákona (skutok v bode 2), a to najmä jeho objektívnu stránku. V konečnom dôsledku zostáva obeť bez ochrany a páchateľ
bez zodpovednosti, čo v samotnom násilníkovi vyvoláva pocit legitimizovania násilia, ktoré pokračuje a neustále sa stupňuje. A my sa pýtame: „Do kedy?“

Ako dlho trval vzťah a kedy ste sa o schizotypnej poruche dopočuli?
Chodili sme spolu rok a pol a manželia sme boli 20 rokov. Keďže som veriaca a aj on, teraz už viem, že len na oko bol veriaci, pred svadbou bol dokonalý. Pred svadbou sme sa nehádali, nemali sme dôvod. O jeho skutočnej diagnóze som sa dozvedela po 20tich rokoch manželstva.

Vo svojej primárnej rodine, mama, otec, ste zažívali pocit bezpečia? Bola Vaša rodina v poriadku?
Nikdy som nemala u rodičov pocit, že ma nemajú radi.

Exmanžel už bol v minulosti liečený elektrošokmi, ale nikto Vám to nepovedal. Keď ste sa ich pýtali spätne, priznali to, že Vám zjavne o tom nepovedali?
Jeho rodina ani v čase keď som ich konfrontovala s tým, že trpí ťažkou diagnózou, neboli ochotní mi pomôcť. Odpovede boli, že on je starostlivý, on je dobrý, čo ako
teda ja chcem. Ale aké to bolo v skutočnosti za zavretými dverami, to si nedali vysvetliť. Medzi ľuďmi pôsobil úplne inak ako doma. Nikto mi neveril. Chodil na sv. omše a s deťmi do školy. Navonok vyzeral ako dokonalý, starostlivý otec a manžel. On sám doteraz nepriznáva závažnosť svojej choroby.

Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že niečo nedáva zmysel, toto sa mi nepáči, to asi nebude v poriadku?
Zlom nastal, keď prišli k nám rodinní známi. Niečo povedal, ponižioval ma, ja som vybuchla do plaču. Povedala som im, čo sa deje. A vtedy sa to spustilo. Po 20 rokoch manželstva. Ale povedať mi to musela ona, že toto nie je normálny život, že takto sa nežije. Videla ma zničenú. Zúčastnili sme sa prednášky OZ žena v tiesni, kde asi po pol hodine mi dcéra hovorí: „ mama toto všetko robí náš oco“. Pre mňa to bol AHA moment. Na inej prednáške o domácom násilí som nebola schopná zostať do konca, musela som v polovici odísť, pretože som to emočne nezvládla.

Zažili ste niekedy od neho fyzické útoky?
Áno, po troch rokoch manželstva prvýkrát. Napr. keď som ležala večer už v posteli buchol mi po bruchu a roztrhol mi ranu po vybratí znamienka. Musela som to ísť znova zašívať.

Ako to bolo po prvom napadnutí?
Odišla som. Nakoľko ale odchod od manžela z hľadiska viery nebol pre mňa prípustný, na jeho prosenie som sa vrátila k nemu domov. Potom sa snažil, fyzické útoky sa neopakovali. Ale odvtedy bolo „len“ psychické a ekonomické násilie, vyhrážanie, urážky, kontrola. Boli situácie, že v prípade konfliktu ma vydieral, že sa obesí a ja som sa zľakla, tak som radšej poslúchala.

Kedy Vás opätovne fyzicky napadol?
To bolo v roku 2023 od leta. Keď som našla v jeho mobile, že komunikuje s nejakou ženou, ako ju má rád. Takže pre toto sme sa dosť hádali a začal byť aj agresívny.
Po večeroch pil alkohol. Myslím si, že lieky v tom období nebral. V priebehu siedmich mesiacov ma zbil asi päťkrát. Boli chvíle keď sa ma ani nedotkol ale stačil jeho pohľad a mala som pocit, že ma zabije. Napr. raz v kúpeľni zavrel za nami dvere, aby deti nič nevideli a nepočuli. Posledné mesiace som spávala sama zamknutá v izbe. V byte som sa bála byť s ním sama bez detí. Vždy som čakala v práci, kým príde niektoré dieťa domov zo školy, aby som s ním nebola sama.

Vysvetľoval Vám, že za jeho agresiu môžete Vy, že ste ho vyprovokovali?
Za všetko zlé v manželstve som vždy mohla ja. Akýkoľvek bol problém v manželstve vždy som bola ja pôvodcom toho problému. Pri hádkach mi vždy vykrikoval, že som nevďačná, neschopná,…

Bol žiarlivý?
Medzi materskými som chodila chvíľu do práce. Vedel kedy v práci končím, že cesta trvá 5-10 minút. Keď som do tých 10 min. neprišla domov, už mi telefonoval kde som.
Počas materskej som nemohla bez neho ísť nikam sama. Vždy sme všade chodili spolu. Vyzerali sme ako šťastná rodina. Dnes ale viem, že to bola z jeho strany kontrola.

On teda zabezpečoval financie. Ako to u Vás fungovalo?
O financie sa samozrejme staral on, keďže som bola doma s deťmi. Môj účet mal pod kontrolou, bez jeho súhlasu som nič nemohla minúť. On ale mal 4 účty ku ktorým som ja prístup nemala.

Ako sa staral o deti?
Aj starostlivosť o deti za dverami bytu bola iná ako jeho fungovanie pred ľuďmi. On chodil s nimi často vonku. Ale myslím si, že to bolo len preto, že sa chcel ukazovať pred ľuďmi, ako sa o nich stará.

Čo sa dialo, ak ste boli vážnejšie chorá?
Po operácii som mala oddychovať a nesmela som zdvíhať nič ťažké. Jemu to bolo samozrejme jedno. Nákupy boli na mne, starostlivosť o domácnosť bola na mne, aj napriek mojím prosbám mi nepomohol s chodom domácnosti, so starostlivosťou o detí. Preležal celé dni v posteli s mobilom v ruke.

Ako ste odišli?
Deti ma dva roky pred odchodom prosili aby sme od neho odišli, že je to moja chyba, že sme stále tu. Ja som jednoducho nevedela odísť, mala som strach, čo s nami bude, ako uživím deti, ako to fyzicky zvládnem. Poslednou myšlienkou, ktorá mi pomohla k odchodu bola, že buď ma zabije alebo odídem.

Čo Vás na sebe prekvapilo najviac po odchode?
Čo všetko dokážem zvládnuť bez neho, že nie som taká neschopná akou ma on robil.

Napadlo Vám niekedy pred tým, ako ste sa začali vzdelávať, že Vy zažívate domáce násilie?
Nie, on ma tak zmanipuloval, že som uverila tomu, aká som neschopná a zodpovedná za všetko zlo v našom manželstve. Ja som si pod domácim násilím predstavovala len fyzické útoky. Aj teraz to tak je u vyšetrovateľa, že pokiaľ Vás neotrieska o stenu, tak to nie je domáce násilie. Podľa mňa ešte aj teraz to tak vnímajú orgány činné v trestnom konaní. Ja si myslím, že ich ešte treba edukovať, čo vôbec je domáce násilie a ako sa prejavujú následky u obeti.

Takže vy ste odišli. Žiadali ste okamžite o rozvod?
Po mojom odchode s deťmi do podnájmu som požiadala o zákaz priblíženia a zverenie detí do mojej starostlivosti. To sa nám podarilo. Následne som požiadala o rozvod. Naše manželstvo bolo rozvedené a následne cirkevným súdom anulované.

Aké máte teraz pocity s odstupom času, s tým všetkým, čo sa udialo a ešte stále deje?
Tým, že mal zákaz priblíženia ku mne, svoju agresiu presunul na sociálne siete. Po mojom odchode neobťažoval len mňa ale aj moje kolegyne, známych, rodinu, všetkých ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhali. Situácia bola neúnosná – bol obvinený z týrania blízkej a zverenej osoby, nebezpečného prenasledovania, elektronického obťažovania. Bola mu nariadená ochranná ústavná liečba ale prokurátor Žilinka ho oslobodil cez 363-ku. A on vlastne behá po slobode nebezpečný pre seba a svoje okolie. Jeho elektronické obťažovanie ani po dvoch rokoch neprestáva a my sme bezmocní.

Máte z toho nejaké následky?
Áno, samozrejme. Bojím sa všade, či sa niekde neobjaví za mnou. Rok po odchode som trpela nočnými morami, mávam flashbacky. Bola mi diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha. Dopad to má aj na deti.

V akom svete to žijeme?

Náboženský fanatik, muž, ktorý sa zo svojho gauča stal samozvaným prorokom skreslených právd. Deň za dňom vypisuje litánie preplnené prekrútenými faktami nielen o svete a
bezohľadnými obvineniami o svojej exmanželke. Hoci mu lekári nariadili okamžitú ústavnú liečbu, ktorá mala chrániť jeho okolie aj jeho samého, stále sa pohybuje na slobode. A tú slobodu zneužíva na to, aby útočil. Bez zábran, bez hanby, bez kúska sebareflexie. O svojej exmanželke, žene, ktorá mu roky stála po boku, šíri lži a nepravdy. Píše jej známym, rodine, kolegom. Očierňuje ju pred svetom, akoby mu to prinášalo zvláštny druh uspokojenia. Tvrdí o nej, že je alkoholička, lesba, násilníčka a dokonca zlodejka. Nezáleží mu na tom, koho zničí, len aby on sám pôsobil ako obeť svojich výmyslov.

Jeho diagnóza sa dá pochopiť. Ale jeho konanie sa ospravedlniť nedá. Nie, ak vedome ubližuje, ponižuje a rozsieva strach. Muž, ktorý namiesto vlastného uzdravenia bojuje proti neexistujúcim bludom a ničí všetkých vo svojom okolí, vrátené svojich detí. Pýtame sa, do kedy? Dokedy bude môcť ničiť životy, písať ďalšie lži, vyhrážať sa a
prehlbovať utrpenie? Dokedy bude systém ignorovať nariadenia odborníkov? Pretože aj napriek posudkom, aj napriek príkazu na okamžitú ochrannú liečbu bol
generálnym prokurátorom Žilinkom oslobodený. A tým dostal do rúk moc a možnosť pokračovať v tom, čo robí, bez následkov, ktoré by mali chrániť jeho okolie.