Cochemský model striedavej osobnej starostlivosti

Odporúčajú Vám Cochemský model striedavej osobnej starostlivosti? Ako to prebieha?

Na Slovensku sa diskusia o porozvodovej starostlivosti o deti v posledných rokoch zamerala najmä na otázku vynútiteľnosti rozhodnutí o styku dieťaťa s rodičom. Tento problém bol reflektovaný v odbornej literatúre už skôr, ale výraznejšiu pozornosť vzbudil najmä po roku 2016. V danom roku bol riešení na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe toho bola Ministerstvom spravodlivosti SR vydaná špeciálna vyhláška. Právnici opakovane zverejňovali prípady, kedy právni zástupcovia jedného z rodičov, najmä otcov, tlačili na súdy, aby bezodkladne nariadili výkon rozhodnutia o styku, bez ohľadu na konkrétne okolnosti (Filadelfiová, 2016, s. 25). Aj napriek snahám o rýchlejšie riešenie súdnych sporov psychológovia sa naďalej stretávajú s veľmi konfliktnými prípadmi týkajúcimi sa porozvodovej starostlivosti o dieťa či znemožňovania kontaktu s druhým rodičom.

V týchto situáciách sa do sporov zapájajú advokáti, ktorí často nemajú dostatočné poznatky z vývinovej psychológie, a preto nezohľadňujú primárne záujmy dieťaťa, ale zastupujú len jedného z rodičov. Súčasne tak dochádza k predlžovaniu sporov, čo má negatívny vplyv na dieťa a môže u neho zapríčiniť traumu (Jochmannová, 2021, s. 67). Konflikty medzi rodičmi v období rozchodu či rozvodu sú často veľmi rizikové pre samotné deti a ich prežívanie. V sporoch o deti sa často neberie ohľad na skutočné potreby detí, pretože rodičia sa sústredia skôr na vlastné pocity krivdy, spravodlivosť či potrebu bojovať s partnerom (Nielsen, 2015, s. 91).

Na základe výskumu Kopčanovej a Švehlákovej (2020, s. 17) sa aj slovenskí odborníci z radov psychológov a sociálnych pracovníkov z praxe zhodujú v tom, že pri SOS je ideálne, „ak sa rodičia vopred vzájomne dohodnú a dôkladne pripravia na proces, frekvenciu, čas a spôsob odovzdávania a navrátenie dieťaťa, s rešpektovaním jeho veku a potrieb.“ K rovnakému názoru sa prikláňa aj Karkošková (2017, s. 14), podľa ktorej je ideálne, ak sa na SOS dohodnú rodičia bez právnikov a súdov. Základnou otázkou diskusií o SOS je to, či táto forma starostlivosti v jednotlivých prípadoch zodpovedá právnym požiadavkám najlepšieho záujmu dieťaťa po rozpade partnerského vzťahu.

Záujmy detí však niekedy nie je možné oddeliť od subjektívnych záujmov rodičov, ktoré často nie sú explicitne vyjadrené, no aj tak by mali byť brané do úvahy (Steinbach, 2018, s. 2). Práve pre snahu o zefektívnenie riešenia rodičovských konfliktov vzťahujúcich sa k starostlivosti o dieťa vznikol Cochemský model, ktorého cieľom je chrániť najlepšie záujmy dieťaťa a zároveň podporiť zodpovedné rodičovstvo aj po rozvode. Nováková a Matoušek (2017, s. 74) definovali nasledujúce účely, pre ktoré

Cochemský model vznikol:

zabrániť eskalácii rodičovských sporov pred súdom a urýchliť ich riešenie,
podporiť spoluprácu medzi odborníkmi a rodičmi
udržať dieťa v centre záujmu,
zamedziť manipuláciu a bojkotovanie procesu,
nájsť dohodu bez potreby autoritatívneho súdneho rozhodnutia,
zmeniť pohľad na rodičovský konflikt z právneho na kooperatívny, založený na komunikácii medzi rodičmi.

Cochemská prax sa vyznačuje úzkou spoluprácou zapojených odborníkov z rozličných profesií, pričom dôraz musí byť kladený na potreby dieťaťa. V danom modely nie je záujem dieťaťa interpretovaný z pohľadu rodičov, ale z pohľadu samotného dieťaťa, čo sme už uviedli ako jedno z negatív nemožnosti presne zistiť reálny jeho záujem pri bežných postupoch. Pri spolupráci s rodičmi je miera a forma spolupráce s rodičom vysoko individuálna. Neexistuje ani jej presná legislatívna úprava. Aj keď sú vytvorené interdisciplinárne modely, ich uplatnenie je závislé na konkrétnych účastníkoch (Jochmannová, 2021, s. 67). Aj Levická et al. (2024, s. 8) uvádzajú, že pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné, aby sa na procese spolupodieľali odborníci z rozličných profesií. Len týmto spôsobom je podľa autoriek možné plnohodnotne a komplexne posúdiť, čo je skutočne v najlepšom záujme dieťaťa.

Sociálny pracovník

Sociálny pracovník má vo svojej kompetencii posúdiť úroveň stability, bezpečia a životného prostredia dieťaťa (Levická et al., 2024, s. 8). V rámci Cochemského modelu sa zameriava na identifikáciu rizikových faktorov, ktoré môžu ohroziť fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, a navrhuje opatrenia na podporu bezpečného a stabilného prostredia. Sociálny pracovník tiež spolupracuje s ostatnými odborníkmi, aby zabezpečil komplexný pohľad na situáciu dieťaťa a jeho rodiny.

Lekár

Lekár poskytuje odborné vyjadrenie k zdravotnému stavu dieťaťa (Levická et al., 2024, s. 8). V Cochemskom modeli sa jeho úloha sústreďuje najmä na zdravotnú stránku blaha dieťaťa, vrátane diagnostiky, liečby a odporúčaní týkajúcich sa fyzického aj psychického zdravia. Lekárske odporúčania sú súčasťou podkladov pre rozhodnutie súdu či mediátora a môžu ovplyvniť usporiadanie starostlivosti a kontaktov s rodičmi.

Mediátor

Rodinná mediácia je osobitnou formou mediácie, ktorá sa sústreďuje na spory, v ktorých sú priamo alebo nepriamo zapojené deti, najmä konflikty súvisiace s rozpadom partnerských alebo manželských vzťahov, otázkami starostlivosti, výživy a styku detí s rodičmi či inými blízkymi osobami (Kutlík, 2018, s. 136-137).

V rámci Cochemského modelu mediátor:

Zodpovedá za proces, nie za obsah dohody (Krýslová, 2018, s. 94).
Podporuje rodičov v identifikovaní potrieb a emócií, pričom efektívne pôsobí najmä pri nižšej úrovni konfliktu. Pri silných konfliktoch je nevyhnutná kvalifikovaná podpora psychológa.
Zabezpečuje, aby mediácia prebiehala bez nátlaku na dieťa a aby bola zachovaná dôvernosť (Krýslová, 2018, s. 94).
Spolupracuje s psychológom, ktorý môže sprostredkovať pohľad na vnútorný svet dieťaťa a odporučiť vhodné prístupy (Krýslová, 2018, s. 94).
Mediátor je preto kľúčovou osobou pri realizácii SOS, ktorá umožňuje rodičom hľadať dohody v súlade s najlepším záujmom dieťaťa bez nutnosti okamžitého súdneho zásahu (Riečicová, 2016, s. 73).

Psychológ

Psychológ má v Cochemskom modeli úlohu odborného poradcu, ktorý hodnotí psychické potreby dieťaťa a poskytuje odporúčania z pohľadu jeho najlepšieho záujmu. V praxi sa psychológ stretáva s prípadmi, kedy jeho odporúčania nie sú rodičom vždy akceptované, čo môže viesť k obvineniam zo „poškodzovania rodičovských záujmov“ (Jochmannová, 2021, s. 65).

Úlohy psychológa zahŕňajú:

Poskytovanie stanoviska k emocionálnemu a psychickému blahu dieťaťa.

Sprostredkovanie pohľadu na vnútorný svet dieťaťa rodičom a mediátorom.

Podpora mediácie a rozhodovania o SOS prostredníctvom odborného poradenstva a odporúčaní.

Psychológ je neoddeliteľnou súčasťou tímu odborníkov, ktorý dohliada na to, aby všetky rozhodnutia o starostlivosti dieťaťa reflektovali jeho najlepšie záujmy, čo je základnou zásadou Cochemského modelu. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď Cochemský model poskytuje systematický a odborný prístup k realizácii striedavej osobnej starostlivosti, nie je vhodný pre každú rodinnú situáciu. Úspešnosť SOS závisí od spolupráce rodičov, schopnosti rešpektovať potreby dieťaťa a dostupnosti kvalifikovaného tímu odborníkov – sociálnych pracovníkov, lekárov, psychológov a mediátorov.

2%

Vaše 2 % z daní môžu byť tichou, no dôležitou podporou pre ľudí, ktorí sa rozhodli ukončiť toxické vzťahy a začať nový život bez strachu. Podporte OZ Nikdy viac a pomôžte meniť príbehy bolesti na príbehy odvahy a nových začiatkov.

Potrebné údaje na poukázanie 2 % z daní : SK867500 0000 0040 3061 9419
IČO: 54385733
Nikdy viac

Ďakujeme, že pomáhate vytvárať priestor pre bezpečnejšie a slobodnejšie nové začiatky.