Prečo deti narcistov volia samoosirotenie?
Samoosirotenie alebo dobrovoľné odstrihnutie toxických rodičov, je kontroverznou a čoraz častejšie skloňovanou témou.
Je (ne)dobrovoľné samoosirotenie vykúpením? Kedy je doslova nevyhnutným?
S témou narcistických partnerov sa za poslednú dobu akoby vrece roztrhlo. Zamysleli ste sa však nad tým, čo je príčinou vzťahov s narcistami a ľuďmi s narcistickými črtami? Kde pramení túžba po nich a prečo zlyhávate pri výbere partnera?
O téme narcistických rodičov, parentifikácii a spoluzávislosti píšem nielen v článkoch, ale aj v knihe Nikdy viac a Nikdy viac- Uzdraveni, ktoré nájdeš tu 👇🏼👇🏼
O tom, kedy je podľa klientov Nikdy viac doslova nevyhnutné toxických rodičov v záujme sebazáchovy a uzdravenia úplne odstrihnúť, si povieme dnes.
Pri koučingoch a prvotnej kazuistike s klientmi vždy preberáme a pomenúvame vzťahové väzby a pôvod spoluzávislosti v dôsledku podedených toxických vzorcov. Veľmi zriedkakedy sa stane, že v rodine, kde klient skončí vo vzťahu s narcistom sa v predošlých generáciách neobjavujú tieto vzorce. Proces uzdravenia sa zo vzťahu s narcistom v priemere trvá rok a pol.
Proces uzdravenia sa z traumatického detstva môže trvať aj celý život (v závislosti od prežitých tráum a dostupnosti kvalitnej terapie).
Súčasťou uzdravenia je nutkavá a pretrvávajúca potreba pokoja a tá sa často vylučuje s udržiavaním kontaktov s rodičmi alebo blízkym príbuzenstvom. Človek v dôsledku novoobjavenej autenticity jednoducho zistí, že jeho život je plnohodnotnejší v momente, keď priestor v ňom venuje ľuďom, ktorí ho bezpodmienečne milujú a prijímajú a toho toxickí rodičia jednoducho nie sú schopní.
To, prečo zmier s rodičmi niekedy jednoducho nie je možný, je hlavne z týchto dôvodov:
Odcudzenie trvá dlho. Ak sa dieťa narcistického rodiča roky pokúša o nápravu vzťahu snahou o otvorenejšiu komunikáciu, stanovením hraníc, prispôsobením vlastnej rétoriky v snahe deeskalovať vymyslené konflikty a napriek všetkej snahe nedochádza k žiadnemu alebo minimálnemu zlepšeniu vzťahov, dieťa to jednoducho pre pokoj na duši vzdá.
Aj vytváranie falošných spomienok a bagatelizovanie emočného prežívania, má za následok odcudzenie dospelého dieťaťa. Smutnou realitou je, že väčšina z týchto rodičov sa nemieni vzdať príbehov, ktoré rozprávajú o sebe ako rodičoch, ako aj príbehov, ktoré rozprávajú o svojich deťoch. Dysfunkčné rodiny majú špecifické príbehy, v ktorých dieťa, ako obetný baránok, je príčinou, ktorá bráni rodine v dokonalosti. O delení detí na obetných baránkov a vyvolených a o tom, ako zvládať kontrarodičovstvo píšem v ebookoch, ktoré nájdeš tu 👇🏼👇🏼
Narcistickí rodičia jednoducho nie sú ochotní dať priestor protirečivému scenáru. Pri pokusoch o objasnenie udalostí z detstva, narcistickí rodičia predstierajú, že vaše spomienky a prežívanie sú len výplodom vašej fantázie, prípadne vás priamo obvinia z klamstva.
Väčšina detí narcistických rodičov denno-denne zažíva gaslighting, , devalváciu, fyzické tresty a normalizujú zneužívanie, pretože nepoznajú nič iné a nie je zriedkavosťou, že za správanie rodičov obviňujú skôr seba, ako rodičov. Je na našej generácii, aby sme si vzorce spoluzávislosti raz a navždy prekopali. Sme totiž jedinou nádejou pre nasledovné generácie.
Žiaľ, odcudzenie je pre mnohých z nás poslednou zastávkou. Len majte na pamäti, že uzdravenie z vašich skúseností je samostatný proces, ktorý najlepšie dosiahnete spoluprácou s dobrým terapeutom špecializujúcim sa na traumy a hlbinné terapie.
Náklady spojené s webom a činnosťou v podpornej skupine hradím z vlastného vrecka, a preto si vážim akúkoľvek formu pomoci. V prípade, že chcete moju činnosť podporiť finančným darom, môžete tak urobiť na náše číslo účtu.
SK86 7500 0000 0040 3061 9419
